Rover

Poznáte to, je prvý deň po víkende a aj keď by ste mali byť plne oddýchnutý, tak opak je pravdou. Skoré rané vstávanie, meškanie na autobus a nestihnuté raňajky. A akoby to nestačilo v škole vás drtia profesori svojimi otázkami a neuvedomujú si, že vy sotva držíte oči otvorené. Jednoducho deň ako vyšitý, keď sa vám každú chvíľu deje niečo zlé a vy ste už natoľko unavený, že jediné, čo chcete, je ísť domov. Avšak ani už keď sedíte v autobuse, nemusíte byť za vodou. Hlavne nie v tom prípade, ak si k vám sadne vaša ukecaná kamarátka. Len si to predstavte, ste unavený, hladný a chcete si už len pustiť hudbu do uší a zavrieť oči. Lenže vtedy sa to udeje, sadne si k vám a keďže cez deň zažila mnoho vecí, pri ktorých má pocit, že ich musíte počuť začne hovoriť. Prvých päť minút prebehne ako nič. Občas sa niečo opýtate, ale väčšinou hovorí ona a vy máte zrazu problém udržať krok. Ale nech si hovorí, veď ani keby ste boli čulí úplne, nezapamätali by ste si všetko. A tak sa dostávate až k pätnástim minútam cesty, keď tu zrazu uprostred rozhovoru a vy ani neviete ako - zaspíte. V skutočnosti si to ani neuvedomujete, len keď sa zrazu prebudíte a uvedomíte si, že ona ešte stále hovorí a nič si nevšimla. Odľahne vám a zároveň sa cítite trápne. Toto sa vám ešte nikdy nestalo - zaspať uprostred rozhovoru. Našťastie, z toho šoku ste sa prebrali a môžete znovu načúvať. A aby ste necítili taký pocit viny, zapojíte sa do rozhovoru viac ako predtým. Nespali ste dlho - dalo by sa povedať že ste len zavreli oči - pretože ešte stále preberáte tú istú tému. Ach, tá nenávidená škola, ďakujem. :) Na koniec všetkého vychádzate z autobusu s novou "autobusovou" príhodou a s tajomstvom, ktoré sa ona nikdy nedozvie...